Cestovný ruch

Cestovný ruch je súbor činností zameraných na uspokojovanie potrieb súvisiacich s cestovaním a pobytom osôb mimo miesta trvalého bydliska a zvyčajne vo voľnom čase. Ich cieľom je odpočinok, poznávanie, zdravie, rozptýlenie a zábava, kultúrne a športové vyžitie, služobné cesty, t. j. získanie komplexného zážitku.

Cestovný ruch je medzirezortným odvetvím, ktoré priamo zasahuje do sféry hospodárstva, priemyslu, obchodu a služieb, financií, dopravy, regionálneho rozvoja, kultúry, zdravotníctva, vzdelávania, športu, ochrany životného prostredia, lesného a vodného hospodárstva, pôdohospodárstva, zamestnanosti, vytvárania nových pracovných miest a pôsobnosti samospráv. Pre cestovný ruch je typické, že kým väčšina iných odvetví sa zaoberá relatívne úzkym segmentom svojej pôsobnosti po vertikálnej osi, charakter cestovného ruchu je taký, že spája aj rôzne odvetvia po horizontálnej osi. Zahrňuje teda viaceré problémy, ktoré možno riešiť len spoluprácou.

Politikou cestovného ruchu treba chápať cieľavedomé (programové) ovplyvňovanie vývoja cestovného ruchu prostredníctvom zainteresovaných subjektov (nositeľov politiky) a pomocou špecifických nástrojov. Keďže cestovný ruch má prierezový charakter, aj jeho politika má prierezový charakter – jeho realizáciu ovplyvňujú politiky vo viacerých oblastiach.

Sú to najmä:

  • hospodárska politika (menový kurz, cenová politika, daňová politika, colná politika, dopravná politika),
  • sociálna politika (dĺžka pracovného času, dĺžka dovolenky, politika zamestnanosti, sociálne a zdravotné zabezpečenie),
  • zahraničná politika (medzištátne dohody o vízovej povinnosti, medzištátne dohody o uľahčení cestovania, uznávanie cestovných dokladov, liberalizácia cestovného styku),
  • vnútorná politika (politika vnútornej bezpečnosti, ochrana bezpečnosti turistov a ich majetku, kvalita života, využívanie voľného času),
  • kultúrna politika (ochrana kultúrneho dedičstva, využívanie kultúrnych pamiatok v cestovnom ruchu, regulovanie návštevnosti pamiatok, prihlasovanie pamiatok do zoznamu UNESCO),
  • politika životného prostredia (ochrana prírodného dedičstva, návštevné poriadky v národných parkoch, zonácia chráneného územia),
  • školská a vedecko-technická politika ( príprava absolventov pre profesie v cestovnom ruchu, zásady vedeckého výskumu),
  • politika štátu v oblasti propagácie krajiny, marketingová a propagačná politika (propagácia cestovného ruchu SR, marketingové aktivity, koordinácia aktivít doma i v zahraničí).

Cestovný ruch je hospodárska činnosť, ktorá je v EÚ schopná vytvárať rast a zamestnanosť, a súčasne prispievať k hospodárskemu a sociálnemu rozvoju a integrácii, najmä pokiaľ ide o vidiecke a horské oblasti, pobrežné regióny, ostrovy, okrajové a veľmi vzdialené regióny. Odvetvie európskeho cestovného ruchu, ktoré tvorí približne 1,8 milióna podnikov, najmä malých a stredných podnikov zamestnávajúcich okolo 5,2 % celkovej pracovnej sily (čo je asi 9,7 milióna pracovných miest s významným podielom mladých ľudí), vytvára v EÚ viac ako 5 % HDP a táto miera sa neustále zvyšuje. Cestovný ruch tak predstavuje tretiu najrozsiahlejšiu sociálnoekonomickú aktivitu v EÚ, a to po obchodnom a distribučnom odvetví a stavebníctve. S ohľadom na súvisiace odvetvia je prínos cestovného ruchu k HDP ešte väčší, ak zvážime, že vďaka nemu vzniká viac ako 10 % HDP Európskej únie a približne 12 % pracovných miest. Ak v tomto ohľade porovnáme vývoj za posledných desať rokov, rast zamestnanosti v odvetví cestovného ruchu bol vždy výraznejší ako v ostatných odvetviach hospodárstva.

Ak návštevník cestovného ruchu uspokojuje potreby vo vlastnom štáte, hovoríme o domácom cestovnom ruchu, ak sa ale stane návštevníkom v inom štáte, hovoríme o zahraničnom cestovnom ruchu. Z hľadiska účinku na hospodárstvo štátu členíme zahraničný cestovný ruch na aktívny (príchodový) a pasívny (odchodový). Toto členenie je totožné s členením z hľadiska účinkov na platobnú bilanciu štátu.

Aktívny zahraničný cestovný ruch – príchod zahraničných návštevníkov do cieľovej krajiny. Má taký účinok ako vývoz tovaru. Tovar ani služby však neprekračujú hranicu štátu, ale zahraniční návštevníci prichádzajú na územie štátu, aby tam uspokojovali svoje potreby za platobné prostriedky, ktoré priniesli so sebou.

 Pasívny zahraničný cestovný ruch – má také účinky ako dovoz tovaru, čiže obyvatelia štátu cestujú do zahraničia, aby tam uspokojovali svoje potreby.

Spotrebné výdavky tranzitne cestujúcich majú pre národné hospodárstvo také isté účinky ako aktívny zahraničný cestovný ruch.

(1) GÚČIK, Marian a kolektiv: Cestovný ruch, hotelierstvo, pohostinstvo. Výkladový slovník. 1. vyd. Bratislava, 2006. ISBN 80-10-00360-3

Cestovný ruch na Slovensku 

Cestovný ruch (ďalej len „CR“) je jedným z najdynamickejšie sa rozvíjajúcich odvetví a aj v podmienkach Slovenska už dnes svojimi výkonmi predstavuje hospodárskej odvetvie. Plní tieto významné hospodárske funkcie: funkciu príjmov a multiplikačný efekt, je zdrojom tvorby hodnoty a vplýva na HDP, je faktorom zamestnanosti, regionálneho rozvoja a platobnej bilancie. Zamestnáva viac než 165-tisíc ľudí (približne 7% celkovej zamestnanosti). Na Slovensku je v súčasnosti približne 5000 ubytovacích zariadení s takmer 190-tisícami lôžok realizujúcich takmer  15 mil. prenocovaní. Priemerná hodnota priameho HDP CR (suma priamej hrubej priadnej hodnoty CR a čistých daní na produkty CR) v období 2005-2016 sa pohybovala okolo 2,81% podielu na HDP slovenskej ekonomiky. Počas pandémie v rokoch 2020-2021 táto hodnota klesla na 1,45%.

Vďaka prírodnému a antropogénnemu potenciálu má CR možnosť zaujať v národnom hospodárstve a v spoločnosti strategické postavenie. V podmienkach Slovenska však nie je uceleným odvetvím, ktorého vstupy a výstupy by boli merané v systéme národného účtovníctva (ako napr. v prípade poľnohospodárstva, či priemyslu), ale je konglomerátom produktov a činností z mnohých rôznorodých odvetví, ktoré sa na aktivitách CR podieľajú, a to predovšetkým:

– ubytovacie a stravovacie služby,

– služby cestovných a informačných kancelárií,

– sprievodcovské služby,

– rekreačné služby (napr. aquaparky, zábavné   podujatia),

– osobná preprava a prenájom vozidiel,

– služby športových zariadení (napr. lyžiarske strediská, kúpaliská),

– predaj cestovných lístkov, vstupeniek, suvenírov,

– cestovné poistenie,

– záchranná služba,

– zmenárne a pod.

Súčasný systém výkazníctva neposkytuje transparentné ohodnotenie podnikateľských subjektov v rámci CR (ide predovšetkým o únik výnosov v oblasti dopravy, kultúry, maloobchodu a pod., kde účastníci CR tvoria významný podiel na tržbách). Podmienky na komplexné a medzinárodne porovnateľné vyčíslenie podielu ekonomických prínosov CR v národnom hospodárstve vytvára Satelitný účet cestovného ruchu, vychádzajúci z globálnych štandardov Svetovej organizácie cestovného ruchu (UN Tourism- hist. UNWTO). Poskytuje údaje o CR na základe dát systému národného účtovníctva, odporúčaní UN Tourism (hist.UNWTO) a Štatistickej komisie OSN, predovšetkým z oblasti zamestnanosti generovanej turizmom, pridanej hodnote CR, rozsahu kapitálových investícií do CR, produkcii, medzispotrebe, importe a čistých daniach. Na základe týchto údajov je možné vyčísliť podiel cestovného ruchu na DPH. Realizácia satelitného účtu predstavuje dlhodobý a komplikovaný proces vyžadujúci spoluprácu odborníkov zo ŠÚ SR, NBS, MF SR, MH SR, MCR a Š SR a ďalších inštitúcií.

Financovanie podpory odvetvia CR nie je dostatočné, pritom celkové ročné tržby v turizme a nadväzujúcich službách sa pritom odhadujú na 6,8 mld. Eur. (2019)

Napríklad len aktívny zahraničný CR sa na tvorbe HDP podieľa 3%, ale suma zo štátneho rozpočtu na podporu odvetvia v ostatnom období nepresiahla 0,07%. Podiel turizmu na HDP je 3 pritom len jedným z ukazovateľov váhy turizmu v ekonomike: netreba zabúdať na pozitívny vplyv turizmu v ďalších odvetviach, tzv. multiplikačné efekty turizmu v národnom hospodárstve, ako aj na skutočnosť, že CR je v prípade regiónov, ktoré nie sú priemyselne aktívne, spoločne s poľnohospodárskou výrobou jediným zdrojom príjmov. Ak má mať cestovný ruch v budúcnosti väčšiu váhu v ekonomike krajiny, bude potrebné pamätať na výraznejšiu podporu jeho záujmov a cieľov vo všetkých odvetvových politikách.

Hoci rozhodujúcu úlohu pri rozvoji CR má súkromný sektor, úlohou verejného sektora je formulovanie stratégie jeho rozvoja a definovanie nástrojov na jej zabezpečenie. Preto je dôležitá podstata politiky štátu v cestovnom ruchu a nevyhnutnosť jej novej orientácie. V súčasnosti pri vytváraní štátnej politiky cestovného ruchu sú hlavnými nositeľmi rozhodovacích procesov tieto inštitúcie a organizácie:

  • Vláda SR,
  • Ministerstvo cestovného ruchu a športu SR – sekcia cestovného ruchu,
  • samosprávne kraje – útvary pre cestovný ruch,
  • krajské a oblastné organizácie cestovného ruchu.

Vláda SR sa pri podpore cestovného ruchu v aktuálnom programovom období zamerala na zvyšovanie počtu turistov a dĺžky ich pobytu na Slovensku pomocou efektívneho destinačného manažmentu prostredníctvom oblastných organizácií cestovného ruchu a aktívnej marketingovej prezentácie krajiny.

Motiváciou združovania subjektov CR do krajských a oblastných organizácií CR je poskytovanie dotácií z rozpočtovej kapitoly Ministerstva cestovného ruchu a športu SR, ktoré podporuje hlavnú činnosť oblastných organizácií cestovného ruchu prostredníctvom dotačného mechanizmu v súlade s § 29 ods. 10 zákona 91/2010 Z. z. o podpore cestovného ruchu, ustanovujúceho 9 oprávnených aktivít. Podmienkou je registrácia na MCR a Š SR a na dotáciu nie je právny nárok. Formuláre žiadostí, projektu, plánu činnosti a rozpočtu sú upravené výnosom. Sekcia cestovného ruchu MCR a Š SR ďalej zabezpečuje predovšetkým legislatívnu, strategickú a koncepčnú činnosť, presadzuje stimulačné opatrenia podnikateľského prostredia cestovného ruchu, zbiera a vyhodnocuje štatistické údaje z oblasti bankovej a ubytovacej štatistiky, aktívneho zahraničného a domáceho cestovného ruchu, prevádzkuje informačný systém CR – národný portál Slovakia.travel – a prezentuje Slovensko ako destináciu CR na výstavách, veľtrhoch, workshopoch, kampaniach a tlačových konferenciách.

Regionalizácia cestovného ruchu Slovenskej republiky rozdeľuje Slovenskú republiku na 21 regiónov cestovného ruchu, ktoré nekorešpondujú s ôsmimi administratívnymi regiónmi. Samosprávne kraje majú vo svojich organizačných štruktúrach odbor zabezpečujúci aj otázky cestovného ruchu v zmysle zákona č. 302/2001 Z. z. o samospráve vyšších územných celkov a jeho ustanovení §4 ods. (1) písm. m) o utváraní podmienok na rozvoj cestovného ruchu a koordinácii tohto rozvoja a § 5 o medzinárodnej spolupráci, zo zákona č. 461/2001 Z. z. o prechode niektorých pôsobností z orgánov štátnej správy na obce a vyššie územné celky, zo zákona č. 503/2001 Z. z. o podpore regionálneho rozvoja v znení neskorších predpisov a zo zákona č. 91/2010 Z. z. o podpore cestovného ruchu v znení neskorších predpisov. MCR a Š SR odštartovalo v apríli 2019 pravidelné konzultačné porady so zástupcami VÚC so zreteľom lepšej informovanosti, spolupráce a koordinácie aktivít na podporu cestovného ruchu.

Organizácie cestovného ruchu (8 krajských, 39 oblastných) sú združenia samosprávnych a podnikateľských subjektov v oblasti služieb cestovného ruchu, ktoré tvoria spoločnú platformu pre rozvoj turizmu v destinácii. Každý subjekt CR nachádzajúci sa v územnej pôsobnosti OCR má právo stať sa jej členom. Použitie dotácií má napomôcť tvorbe komplexného produktu v regiónoch a zvýšiť tým návštevnosť.

Cestovný ruch v Programovom vyhlásení vlády SR 2023 – 2027

Hlavými prioritami vlády SR v oblasti cestovného ruchu je podporiť rast jeho podielu na národnom hospodárstve ako aj nastaviť udržateľné a najmä systémové financovanie infraštruktúry tohto sektora.

Krátkodobá priorita

Vláda SR vytvorí ministerstvo cestovného ruchu a športu SR s cieľom posilnenia a zefektívnenia využívania verejných zdrojov a potenciálu v cestovnom ruchu. Vytvorením samostatného rezortu zabezpečí vláda SR vyššiu mieru komplexnej podpory cestovného ruchu a športu. Prostredníctvom nástrojov štátnej politiky vytvorí podmienky pre rast športovej kultúry celej populácie obyvateľstva Slovenska, účelnú podporu a kontinuálny rozvoj mladých talentov. V oblasti cestovného ruchu významne podporí rozpoznateľnosť značky Slovensko, ako bezpečnej turistickej destinácie. Na zahraničných trhoch vytvorí priestor pre plynulý rast príjmov tohto významného sektora domáceho hospodárstva.

Vláda SR prijme Stratégiu rozvoja udržateľného cestovného ruchu 2035, ktorá určí konkrétne strategické ciele, nástroje a úlohy v cestovnom ruchu v súlade s cieľmi koncepčných dokumentov Európskej únie transformovať cestovný ruch na zelený a digitálny s dôrazom na sociálnu inklúziu.

Vláda SR zriadi Fond na podporu cestovného ruchu, ktorý bude predstavovať, podobne ako Fond na podporu športu, transparentný nástroj na dofinancovanie sektora s dôrazom na podporu udržateľnosti a zlepšovanie infraštruktúry CR.

Strednodobá priorita

Prostredníctvom vhodných legislatívnych nástrojov zabezpečí zvyšovanie kvality poskytovania služieb v sektore cestovného ruchu. Vláda SR sa zasadí o vytvorenie moderného systému kategorizácie ubytovacích zariadení, čím vytvorí možnosti kontroly kvality poskytovaných služieb a jej zvyšovania, ich štandardizáciu a merateľnosť. Týmto bude vytvorený priestor so zreteľom na komfort a bezpečnosť klienta.

Jednou z priorít vlády SR je posilnenie všetkých foriem vidieckeho a prírodného cestovného ruchu, ktoré patria k ťažiskovým formám transformácie cestovného ruchu na Slovensku. Ich zásadný prínos spočíva okrem podpory a rozvoja športu a zdravia spoločnosti, najmä v rozvoji regiónov s nízkou hustotou obyvateľstva a zamedzení tvorby nadmerného turizmu v mestách či turisticky exponovaných destináciách. Vyvinutím maximálneho úsilia pri podpore tejto formy cestovného ruchu vytvorí vláda SR možnosti udržiavania existujúcich ako aj tvorby nových pracovných miest, čím zvýši konkurencieschopnosť našej krajiny a jej jednotlivých regiónov. Zároveň posilní aktívnu medzirezortnú spoluprácu s predpokladom využitia kultúrneho potenciálu krajiny a ochrany životného prostredia.

Vláda považuje prílev zahraničných turistov za dôležitú súčasť rozvoja cestovného ruchu. Za týmto účelom bude podporovať medzinárodné letecké spojenia s významnými slovenskými letiskami. Vláda bude podporovať rozvoj súčasných medzinárodných letísk na Slovensku. 

Dlhodobá priorita

Vláda SR zavedie digitálny nástroj eVisitor, ktorý poskytne digitalizovanú evidenciu všetkých poskytovateľov ubytovacích služieb a ubytovaných, vrátane zdieľanej ekonomiky, čím vznikne digitálna platforma dostupných informácií o týchto poskytovateľoch a ubytovaných hosťoch využívajúcich ubytovacie služby v reálnom čase. Týmto vláda SR zabezpečí efektívnejší výber priamych a nepriamych daní na úrovni samosprávy a štátu, zároveň vytvorí podmienky na kontrolu kvality poskytovaných služieb a vytvorenie komplexného zdroja dát, potrebných pre plánovanie, riadenie a tvorbu ďalších nástrojov na rozvoj cestovného ruchu.

Prostredníctvom zriadeného Fondu na podporu cestovného ruchu (viď krátkodobá priorita) a za pomoci verejno-súkromných partnerstiev sa Vláda SR zasadí o tvorbu osobitných podmienok zameraných na budovanie turistických a voľnočasových atrakcií s cieľom zvýšenia atraktivity lokalít vo vybraných regiónoch Slovenska, prechádzajúcich ekonomickou transformáciou, ktoré majú rozvojový potenciál.

 

Terminológia vybraných pojmov v cestovnom ruchu

Cestovný ruch  (tourism/tourist trade)

Je súbor činností zameraných na uspokojovanie potrieb súvisiacich s cestovaním a pobytom osôb mimo miesta trvalého bydliska a zvyčajne vo voľnom čase. Ich cieľom je odpočinok, poznávanie, zdravie, rozptýlenie a zábava, kultúrne a športové vyžitie, služobné cesty, t. j. získanie komplexného zážitku. K vymedzeniu podstaty cestovného ruchu existuje viac prístupov a to z hľadiska spoločenských vied (ekonómie, psychológie, sociológie, pedagogiky), prírodných vied (geografie, ekológie), medicíny a podobne. Cestovný ruch možno chápať ako ucelený teoretický systém – teória cestovného ruchu – oblasť hospodárskej činnosti spojená s produkciou, predajom a spotrebou statkov a služieb cestovného ruchu návštevníkmi – odbor vysokoškolského štúdia a študijná disciplína.

Forma cestovného ruchu (form of tourism)

Vyjadruje rozličné príčiny a ich dôsledky, súvisiace s cestovaním a pobytom návštevníkov na cudzom mieste. Rozlišujeme formy cestovného ruchu z geografického hľadiska (vnútorný, národný, zahraničný, Medzinárodný, regionálny), podľa počtu účastníkov (individuálny, kolektívny, masový, ekologický), podľa veku návštevníkov (mládežnícky, rodinný, seniorský), podľa prevažujúceho miesta pobytu (mestský, prímestský, vidiecky, horský, prímorský), podľa ročného obdobia (sezónny, mimosezónny, celoročný), podľa spôsobu organizovania (individuálny, organizovaný), podľa použitého dopravného prostriedku (železničný, lodný, letecký, mototuristika), z hľadiska dynamiky (pobytový, putovný), zo sociologického hľadiska (návštevy príbuzných a priateľov, sociálny, etnický) a podobne.

Druh cestovného ruchu (kind of tourism)

Vyjadruje účel (motív) cestovania a prechodného pobytu návštevníkov v cieľovom mieste. K základným druhom patrí rekreačný, športový/dobrodružný, kultúrny, kúpeľný/zdravotný a obchodný cestovný ruch, napr. kongresový cestovný ruch a stimulačný (incentívny) cestovný ruch.

Kongresový cestovný ruch je formou obchodného cestovného ruchu, ktorý sa spája s cestovaním a pobytom v kongresovom mieste, zameriava sa na výmenu vedeckých i odborných poznatkov a skúseností. Kongresové podujatia môžu byť národné alebo medzinárodné. Medzinárodné kongresy organizujú medzinárodné organizácie za účasti zástupcov aspoň troch národov (podľa článku 7 Charty OSN) Na realizácii podujatí kongresového cestovného ruchu, ako časti MICE*, sa obvykle podieľa profesionálny organizátor (plní funkciu koordinátora medzi všetkými priamo a nepriamo zainteresovanými subjektmi na týchto podujatiach, PCO – Professional Congress Organiser), ako aj poskytovatelia služieb (napríklad ubytovacie, stravovacie, sprievodcovské, prepravné, informačné a pod.)

Pri počte účastníkov do 100 osôb ide zvyčajne o seminár, školenie, kolokvium, okrúhly stôl. Pri počte účastníkov od 100 do 300 osôb ide zvyčajne o konferenciu alebo sympózium. Pri počte nad 300 osôb ide zvyčajne o kongres alebo zjazd.

Kongresový cestovný ruch patrí z ekonomického hľadiska dlhodobo k najvýnosnejším formám cestovného ruchu, prináša zisk pre podnikateľské subjekty, mesto, región, vyrovnáva sezónnosť.

*(MICE – skratka z anglického slova Meetings, Incentives, ConferencesCongresses, Events-Exhibitions, čiže stretnutia, incentíva, kongresy/konferencie, podujatia. Niektorí odborníci často používajú namiesto MICE aj termín “The Meeting Industry”.)

Stimulačný (incentívny) cestovný ruch je formou obchodného cestovného ruchu označovaná ako cestovanie s cieľom stimulovať alebo motivovať zamestnancov, ktorí sa pričinili o obchodný úspech podniku a ktorých výsledky sú merateľné. Vznikol v sedemdesiatych rokoch, v období hospodárskej krízy, keď bola snaha zvýšiť produktivitu a pracovnú morálku. V súčasnosti je manažérskym a marketingovým nástrojom. Stimulácia (odmena) môže pomôcť podniku dosiahnuť nejaký cieľ a u zamestnanca vyvolať ďalšiu pozitívnu motiváciu. Stimulačný cestovný ruch má vplyv na zlepšenie medziľudských vzťahov v podniku a lojalitu zamestnancov.

Produkt cestovného ruchu (tourism product)

Je všetko čo sa ponúka na trhu cestovného ruchu a má schopnosť uspokojiť potreby návštevníkov a vytvoriť tak komplexný súbor zážitkov. Je to súbor služieb, ktoré produkuje a ponúka cieľové miesto (primárna ponuka) a podniky a inštitúcie cestovného ruchu (sekundárna ponuka). Z hľadiska návštevníka je to vždy súbor (balík) služieb pre ktorý je charakteristické vzájomná podmienenosť a komplementarita, zákazník si produkt skladá zvyčajne sám, kombináciou rôznych služieb s ohľadom na nemateriálny charakter nie je možné služby vopred vyskúšať, preto pri ich ponuke majú dôležitú úlohu informácie.

V marketingu sa rozlišujú zvyčajne tri úrovne produktu:

– všeobecný produkt – jadro, ktoré tvorí ponuka špecializovaných služieb (preprava, prenocovanie) a variabilná primárna ponuka cieľového miesta,

– očakávaný produkt, s ktorým sa v skutočnosti stretne zákazník a ktorým sa producent služieb odlišuje od konkurencie (prostredie, atmosféra, pohostinnosť, ochota pracovníkov, kvalita, značka),

– širší produkt poskytuje dodatočný zážitok (prekvapenie, zľava pre stáleho hosťa, blahoželanie k sviatku).

Produkt je komplexný súbor zážitkov, preto pri jeho tvorbe musí producent najskôr rozpoznať jadro zákazníkových potrieb, ktoré má produkt uspokojiť a potom navrhnúť očakávaný produkt a nájsť spôsoby jeho ďalšieho rozšírenia.Produkt musí byť v súlade s jeho cenou, aby splnil očakávania zákazníka.

Regionalizácia cestovného ruchu (regionalisation of tourism)

Je dokument, ktorý na území SR vymedzuje 21 regiónov cestovného ruchu a určuje ich kategórie. Regióny sú vymedzené z hľadiska charakteru ich vnútorných väzieb, súdržnosti a homogénnosti. S ohľadom na prírodné a kultúrno-historické podmienky boli v regiónoch určené hlavné aktivity cestovného ruchu a význam: 4 regióny majú medzinárodný význam (Bratislavský, Podunajský, Liptovský a Tatranský), 7 regiónov má národný význam (Strednopovažský, Severopovažský, Turčiansky, Oravský, Horehronský, Košický, Šarišský), 5 regiónov má nadregionálny význam (Dolnopovažský, Hornonitriansky, Gemerský, Pohronský a Spišský) a 5 regiónov má regionálny význam (Záhorský, Nitriansky, Ipeľský, Hornozemplínsky a Dolnozemplínsky). Regionalizácia má význam pre výber aktivít cestovného ruchu, ktoré majú v danom regióne najväčší potenciál pre alokáciu investičných zdrojov na rozvojové aktivity a pre marketingovú činnosť.

Multiplikačný efekt cestovného ruchu (multiplier effect of tourism)

Každý spotrebný výdavok, ktorý urobí návštevník, získavajú podniky cestovného ruchu ako príjmy za realizované služby a tovar. Tieto príjmy sa môžu usporiť, alebo spotrebovať. Časť, ktorá sa spotrebuje, sa označuje ako hraničný sklon k spotrebe. Časť, ktorá sa usporí sa nazýva hraničný sklon k úsporám. Podnikateľská aktivita je tým výhodnejšia, čím väčší je hraničný sklon k spotrebe. Ak sa príjmy spotrebujú, dostávajú sa do ekonomického kolobehu a premieňajú sa na spotrebné tovary a služby, investičné statky, alebo financie. Prímy z cestovného ruchu prejdú takto viacerými štádiami s násobiacim – multiplikačným účinkom (efektom). Ide o príjmový multiplikátor, ktorý je vždy väčší ako jedna, pretože pôvodný výdavok vyvoláva rad ďalších indukovaných výdavkov. Možno ho skúmať na úrovni štátu, regiónu a na podnikovej úrovni. V teórii cestovného ruchu aplikoval teóriu multiplikátora H. G. Clement (1960). Veľkosť multiplikačného efektu závisí od sortimentu služieb a tovaru, stupňa rozvoja regiónu, rozsahu importu zo zahraničia a platieb do zahraničia (zahraničným touroperátorom, nadnárodným spoločnostiam).

Propagácia cestovného ruchu (tourism promotion)

Je nástroj neosobnej komunikácie – cieľavedomá činnosť zameraná na vyvolanie a usmernenie potrieb ľudí uspokojovaných v cestovnom ruchu. Rozlišuje sa štátna a komerčná propagácia (reklama). Štátna propagácia sa zameriava na propagovanie cestovného ruchu cieľových miest (štátu, regiónov a stredísk cestovného ruchu) doma a v zahraničí. Jej nositeľom je Slovenská agentúra pre cestovný ruch, ako aj orgány regionálnej a miestnej samosprávy a štátnej správy. Komerčná propagácia sa zameriava na ovplyvňovanie predaja konkrétnych produktov doma a v zahraničí. Jej nositeľmi sú podniky cestovného ruchu, ktoré propagujú vlastné produkty. Využívajú sa pritom rozličné prostriedky a médiá.

Cestovná agentúra (travel agent´s / travel agency)

Je obchodník, ktorý na základe živnostenského oprávnenia poskytuje služby v rozsahu určenom zákonom č. 170/2018 Z. z. o zájazdoch, spojených službách cestovného ruchu, niektorých podmienkach podnikania v cestovnom ruchu a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorý v rozsahu predmetu podnikania vytvára kombinácie služieb cestovného ruchu, ktoré nie sú zájazdom, ponúka a predáva ich inej cestovnej kancelárii alebo cestovnej agentúre na účel ďalšieho predaja, ponúka a predáva služby cestovného ruchu, sprostredkúva predaj služieb cestovného ruchu pre inú cestovnú kanceláriu, cestovnú agentúru alebo iné osoby, najmä dopravcov alebo prevádzkovateľov ubytovacích zariadení, sprostredkúva predaj zájazdov pre inú cestovnú kanceláriu.

 

Cestovná kancelária (tour operator)

Je obchodník, ktorý na základe živnostenského oprávnenia poskytuje služby v rozsahu určenom zákonom č. 170/2018 Z. z. o zájazdoch, spojených službách cestovného ruchu, niektorých podmienkach podnikania v cestovnom ruchu a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Kombinuje služby cestovného ruchu na účely zostavenia zájazdu, predáva alebo ponúka na predaj zájazdy a uzatvára zmluvu o zájazde alebo sprostredkúva spojené služby cestovného ruchu.

 

Touroperátor (tour operator)

Je podnikateľský subjekt cestovného ruchu – cestovná kancelária, ktorej hlavnou činnosťou je organizovanie, ponuka a predaj zájazdov. Vyhľadáva atraktívne cieľové miesta, zostavuje zájazdové trasy, s dodávateľmi kontrahuje dopravné, ubytovacie, stravovacie a ostatné služby. Keďže ide o veľké objemy nakupovaných služieb, snaží sa od obchodných partnerov získať výhody, napr. zľavy, gratuity, provízie a iné. Produkt ponúka vo vlastnom katalógu a predáva ho vo vlastnej predajnej sieti, alebo prostredníctvom iných predajcov (cestovné agentúry).

Turistická informačná kancelária (tourist information office).

Je zariadenie cestovného ruchu zamerané na poskytovanie informácií, predaj spomienkových predmetov a iného doplnkového tovaru návštevníkom. Podieľa sa na propagácii a rozvoji cestovného ruchu v cieľovom mieste (stredisku alebo regióne). Zriaďuje sa v mestách a strediskách cestovného ruchu.

Zahraničný cestovný ruch (foreign tourism)

Predstavuje cestovanie a pobyt obyvateľov určitého štátu v zahraničí vo voľnom čase kratší ako jeden rok, ktorého cieľom je oddych, poznávanie, kultúrne a športové vyžitie ap. Podľa turistických prúdov z hľadiska daného štátu sa delí na príchodový a odchodový cestovný ruch. Vo vzťahu k platobnej bilancii štátu sa delí na aktívny a pasívny zahraničný cestovný ruch.

Príchodový cestovný ruch (inbound tourism/incoming tourism)

Je aktívny cestovný ruch do cieľovej krajiny uskutočnený rezidentmi iných krajín (výletníci, turisti). Podľa World Tourism Organisation (ďalej len „WTO“) ide o účasť osôb na cestovnom ruchu v cieľovej krajine, ktorej občanmi nie sú kratšie ako jeden rok, s cieľom využiť voľný čas, venovať sa obchodu a podobne.

Odchodový cestovný ruch (outbound tourism/outgoing tourism)

Je pasívny cestovný ruch rezidentov určitého štátu cestujúcich do cieľovej krajiny. Podľa WTO ide o cestovanie rezidentov štátu do zahraničia na kratšiu dobu ako jeden rok. Ich cieľom je využitie voľného času, obchod a podobne.

 Aktívny cestovný ruch (incoming tourism)

Je príchod návštevníkov do cieľového miesta. V zahraničnom cestovnom ruchu ide o príchod zahraničných návštevníkov do cieľovej krajiny (príchodový cestovný ruch), ktorých výdavky v navštívenej krajine sa prejavujú v aktívach bilancie cestovného ruchu ako súčasti platobnej bilancie štátu.

Pasívny cestovný ruch (out-going tourism)

Je cestovanie rezidentov do cieľového miesta. V zahraničnom cestovnom ruchu ide o cestovanie rezidentov do cieľovej krajiny (odchodový cestovný ruch), ktorých výdavky v navštívenej krajine sa prejavia v pasívach bilancie cestovného ruchu ako súčasti platobnej bilancie štátu.

Domáci cestovný ruch (domestic tourism)

Je cestovanie a pobyt domáceho obyvateľstva (rezidentov) vo vlastnej krajine s cieľom využiť voľný čas na odpočinok, poznávanie, rozptýlenie, zábavu, kultúrne a športové vyžitie a podobne, pokiaľ nepresiahne šesť mesiacov.

Návštevník (visitor)

Je subjekt cestovného ruchu, nositeľ dopytu po cestovnom ruchu, t.j. každý, kto uspokojuje svoje potreby počas cestovania a pobytu mimo miesta trvalého bydliska spotrebou statkov cestovného ruchu. Podľa WTO (1991) ide o cestujúceho, zahrnovaného do štatistiky cestovného ruchu, t.j. osobu, ktorá cestuje na prechodný čas do iného miesta, ako je obvyklé miesto jej pobytu, pričom hlavný účel cesty je iný ako vykonávanie zárobkovej činnosti v navštívenom mieste. K návštevníkom patria stáli obyvatelia (rezidenti), turisti a výletníci. K cestujúcim nezahrnovaným do štatistiky cestovného ruchu patria tranzitne cestujúci, pracovníci v pohraničí, dočasní imigranti, kočovníci, utečenci, príslušníci armády v zahraničných posádkach, diplomati a predstavitelia konzulátov.

Rezident (resident)

Je stály obyvateľ štátu. Podľa WTO v domácom cestovnom ruchu je to osoba, ktorá žije aspoň šesť po sebe nasledujúcich mesiacov v istom mieste pred príchodom do iného miesta na kratší čas ako šesť mesiacov. V zahraničnom cestovnom ruchu je to osoba, ktorá žije v krajine aspoň jeden rok pred príchodom do inej krajiny na kratšiu dobu ako jeden rok.

Výletník (same-day visitor/excursionist)

Je jednodňový návštevník. V medzinárodnom/domácom cestovnom ruchu je výletníkom návštevník, ktorý cestuje do inej krajiny/iného miesta, ako je krajina/miesto jeho trvalého bydliska a mimo bežného životného prostredia na kratšiu dobu, ako je 24 hodín bez toho, aby prenocoval v navštívenej krajine/mieste, pričom hlavný účel jeho návštevy je iný ako vykonávanie zárobkovej činnosti.

 Turista (tourist)

Je návštevník, ktorý v navštívenom mieste aspoň raz prenocuje. Podľa WTO v domácom cestovnom ruchu je to rezident, ktorého cesta zahrnuje minimálne jedno prenocovanie, ale nie dlhší čas ako šesť mesiacov. V zahraničnom cestovnom ruchu je to návštevník, ktorého cesta do inej krajiny zahrnuje aspoň jedno prenocovanie, ale netrvá dlhšie ako jeden rok. Z hľadiska dĺžky pobytu rozlišujeme dovolenkára a turistu, ktorý sa krátkodobo zdržuje v navštívenom mieste.

Dovolenkár (holiday-maker/vacationer)

Cestuje vo voľnom čase a jeho cieľom je odpočinok, poznávanie, rozptýlenie a zábava, kultúrne a športové vyžitie, zdravie a podobne a na navštívenom mieste, resp. v navštívenom štáte pobudne viac ako určitý počet nocí alebo dní, napr. v SR viac ako 2 až 3 prenocovania.

Turistika (hiking)

Je forma športového cestovného ruchu a jedna z najúčinnejších foriem aktívneho odpočinku, pre ktorú je typická zmena miesta pobytu a vykonávanie pohybových aktivít, pričom človek vynakladá fyzické sily.

Dvojposteľová izba (double-bed)

Je druh hotelovej izby s možnosťou prenocovania pre dve osoby v oddelených posteliach. Dvojlôžková izba (twin room) je druh hotelovej izby umožňujúcej prenocovanie dvom osobám v posteli s dvomi lôžkami, alebo v dvoch posteliach umiestnených vedľa seba.

Pojem „turizmus“

Z dôvodu čoraz častejšie používaného pojmu „turizmus“, ktorý nie je definovaný vo výkladovom slovníku prof. Gúčika, sa sekcia cestovného ruchu obrátila o stanovisko na Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV. Ich stanovisko uvádzame v plnom znení:

V lexikografických príručkách slovenského jazyka, ktoré nájdete aj na našej stránke www.juls.savba.sk (cez Pramene v elektronickej podobe) sa výrazy turizmus a cestovný ruch uvádzajú ako synonymá (podporovať turizmus = podporovať cestovný ruch). Okrem nich sa pri slove turistický uvádza aj výraz turistický ruch. Na rozdiel od cestovného ruchu sa však slová turizmus a turistika používajú v slovenčine aj na pomenovanie pobytu v prírode a druhu športu chôdzou. Na pomenovanie odvetvia zameraného na cestovanie a pobyt mimo bydliska s rekreačným alebo poznávacím cieľom sa v slovenskej terminológii zaužíval skôr výraz cestovný ruch (porov. termíny aktívny cestovný ruch, pasívny cestovný ruch, zahraničný/cezhraničný cestovný ruch, domáci cestovný ruch, medzinárodný cestovný ruch, Slovenská agentúra pre cestovný ruch, Svetová organizácia cestovného ruchu). Súvislosť s cestovným ruchom sa síce vyjadruje prídavným menom turistický (napr. turistický pobyt, turistický sprievodca, turistické víza) a účastníci na cestovnom ruchu sa nazývajú turisti (zahraničný turista, nároční turisti, jednodňový turista, adrenalínový turista), ale štatisticky sa slová turistický a turista v slovenskom jazykovom prejave používajú častejšie v súvislosti so športom chôdzou (turistická ubytovňa, turistický výstroj, turistická mapa na rozdiel od cestovnej mapy, turistické značky, turistická obuv, turistický oddiel, vysokohorský turista, Slovenský zväz turistov). Na rozdiel od bežného alebo umeleckého jazykového prejavu, v ktorom môžeme efektívne využívať bohatosť synoným, v odbornej terminológii sa vyžaduje ustálenosť a jednotnosť termínov. Preto Vám odporúčame používať na pomenovanie daného odvetvia jednotne termín cestovný ruch a kanceláriu, ktorá sa zaoberá organizovaním aktivít cestovného ruchu, odporúčame nazývať cestovná kancelária (agentúra). Pomenovanie turistická (informačná) kancelária je vhodné na pomenovanie informačných stredísk pre pestovateľov turistického športu. Na druhej strane v čase, keď sa množstvo dokumentov a odborných textov prekladá do slovenčiny z angličtiny, zvyšuje sa frekvencia používania slova turizmus vo význame „cestovný ruch“, lebo anglická podoba pomenovania tourism ovplyvňuje prekladateľov.        ––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––

* Spracované na základe publikácie: GÚČIK, Marian a kol.: Cestovný ruch – hotelierstvo – pohostinstvo. Výkladový slovník. SPN: Bratislava, 2006. ISBN 80-10-00360-3

Pozn.: Vybrané pojmy, vrátane anglického prekladu pre porovnanie rovnocenných slov, sú usporiadané do tematických blokov