Cestovný ruch na Slovensku
Cestovný ruch (ďalej len „CR“) je jedným z najdynamickejšie sa rozvíjajúcich odvetví a aj v podmienkach Slovenska už dnes svojimi výkonmi predstavuje hospodárskej odvetvie. Plní tieto významné hospodárske funkcie: funkciu príjmov a multiplikačný efekt, je zdrojom tvorby hodnoty a vplýva na HDP, je faktorom zamestnanosti, regionálneho rozvoja a platobnej bilancie. Zamestnáva viac než 165-tisíc ľudí (približne 7% celkovej zamestnanosti). Na Slovensku je v súčasnosti približne 5000 ubytovacích zariadení s takmer 190-tisícami lôžok realizujúcich takmer 15 mil. prenocovaní. Priemerná hodnota priameho HDP CR (suma priamej hrubej priadnej hodnoty CR a čistých daní na produkty CR) v období 2005-2016 sa pohybovala okolo 2,81% podielu na HDP slovenskej ekonomiky. Počas pandémie v rokoch 2020-2021 táto hodnota klesla na 1,45%.
Vďaka prírodnému a antropogénnemu potenciálu má CR možnosť zaujať v národnom hospodárstve a v spoločnosti strategické postavenie. V podmienkach Slovenska však nie je uceleným odvetvím, ktorého vstupy a výstupy by boli merané v systéme národného účtovníctva (ako napr. v prípade poľnohospodárstva, či priemyslu), ale je konglomerátom produktov a činností z mnohých rôznorodých odvetví, ktoré sa na aktivitách CR podieľajú, a to predovšetkým:
– ubytovacie a stravovacie služby,
– služby cestovných a informačných kancelárií,
– sprievodcovské služby,
– rekreačné služby (napr. aquaparky, zábavné podujatia),
– osobná preprava a prenájom vozidiel,
– služby športových zariadení (napr. lyžiarske strediská, kúpaliská),
– predaj cestovných lístkov, vstupeniek, suvenírov,
– cestovné poistenie,
– záchranná služba,
– zmenárne a pod.
Súčasný systém výkazníctva neposkytuje transparentné ohodnotenie podnikateľských subjektov v rámci CR (ide predovšetkým o únik výnosov v oblasti dopravy, kultúry, maloobchodu a pod., kde účastníci CR tvoria významný podiel na tržbách). Podmienky na komplexné a medzinárodne porovnateľné vyčíslenie podielu ekonomických prínosov CR v národnom hospodárstve vytvára Satelitný účet cestovného ruchu, vychádzajúci z globálnych štandardov Svetovej organizácie cestovného ruchu (UN Tourism- hist. UNWTO). Poskytuje údaje o CR na základe dát systému národného účtovníctva, odporúčaní UN Tourism (hist.UNWTO) a Štatistickej komisie OSN, predovšetkým z oblasti zamestnanosti generovanej turizmom, pridanej hodnote CR, rozsahu kapitálových investícií do CR, produkcii, medzispotrebe, importe a čistých daniach. Na základe týchto údajov je možné vyčísliť podiel cestovného ruchu na DPH. Realizácia satelitného účtu predstavuje dlhodobý a komplikovaný proces vyžadujúci spoluprácu odborníkov zo ŠÚ SR, NBS, MF SR, MH SR, MCR a Š SR a ďalších inštitúcií.
Financovanie podpory odvetvia CR nie je dostatočné, pritom celkové ročné tržby v turizme a nadväzujúcich službách sa pritom odhadujú na 6,8 mld. Eur. (2019)
Napríklad len aktívny zahraničný CR sa na tvorbe HDP podieľa 3%, ale suma zo štátneho rozpočtu na podporu odvetvia v ostatnom období nepresiahla 0,07%. Podiel turizmu na HDP je 3 pritom len jedným z ukazovateľov váhy turizmu v ekonomike: netreba zabúdať na pozitívny vplyv turizmu v ďalších odvetviach, tzv. multiplikačné efekty turizmu v národnom hospodárstve, ako aj na skutočnosť, že CR je v prípade regiónov, ktoré nie sú priemyselne aktívne, spoločne s poľnohospodárskou výrobou jediným zdrojom príjmov. Ak má mať cestovný ruch v budúcnosti väčšiu váhu v ekonomike krajiny, bude potrebné pamätať na výraznejšiu podporu jeho záujmov a cieľov vo všetkých odvetvových politikách.
Hoci rozhodujúcu úlohu pri rozvoji CR má súkromný sektor, úlohou verejného sektora je formulovanie stratégie jeho rozvoja a definovanie nástrojov na jej zabezpečenie. Preto je dôležitá podstata politiky štátu v cestovnom ruchu a nevyhnutnosť jej novej orientácie. V súčasnosti pri vytváraní štátnej politiky cestovného ruchu sú hlavnými nositeľmi rozhodovacích procesov tieto inštitúcie a organizácie:
- Vláda SR,
- Ministerstvo cestovného ruchu a športu SR – sekcia cestovného ruchu,
- samosprávne kraje – útvary pre cestovný ruch,
- krajské a oblastné organizácie cestovného ruchu.
Vláda SR sa pri podpore cestovného ruchu v aktuálnom programovom období zamerala na zvyšovanie počtu turistov a dĺžky ich pobytu na Slovensku pomocou efektívneho destinačného manažmentu prostredníctvom oblastných organizácií cestovného ruchu a aktívnej marketingovej prezentácie krajiny.
Motiváciou združovania subjektov CR do krajských a oblastných organizácií CR je poskytovanie dotácií z rozpočtovej kapitoly Ministerstva cestovného ruchu a športu SR, ktoré podporuje hlavnú činnosť oblastných organizácií cestovného ruchu prostredníctvom dotačného mechanizmu v súlade s § 29 ods. 10 zákona 91/2010 Z. z. o podpore cestovného ruchu, ustanovujúceho 9 oprávnených aktivít. Podmienkou je registrácia na MCR a Š SR a na dotáciu nie je právny nárok. Formuláre žiadostí, projektu, plánu činnosti a rozpočtu sú upravené výnosom. Sekcia cestovného ruchu MCR a Š SR ďalej zabezpečuje predovšetkým legislatívnu, strategickú a koncepčnú činnosť, presadzuje stimulačné opatrenia podnikateľského prostredia cestovného ruchu, zbiera a vyhodnocuje štatistické údaje z oblasti bankovej a ubytovacej štatistiky, aktívneho zahraničného a domáceho cestovného ruchu, prevádzkuje informačný systém CR – národný portál Slovakia.travel – a prezentuje Slovensko ako destináciu CR na výstavách, veľtrhoch, workshopoch, kampaniach a tlačových konferenciách.
Regionalizácia cestovného ruchu Slovenskej republiky rozdeľuje Slovenskú republiku na 21 regiónov cestovného ruchu, ktoré nekorešpondujú s ôsmimi administratívnymi regiónmi. Samosprávne kraje majú vo svojich organizačných štruktúrach odbor zabezpečujúci aj otázky cestovného ruchu v zmysle zákona č. 302/2001 Z. z. o samospráve vyšších územných celkov a jeho ustanovení §4 ods. (1) písm. m) o utváraní podmienok na rozvoj cestovného ruchu a koordinácii tohto rozvoja a § 5 o medzinárodnej spolupráci, zo zákona č. 461/2001 Z. z. o prechode niektorých pôsobností z orgánov štátnej správy na obce a vyššie územné celky, zo zákona č. 503/2001 Z. z. o podpore regionálneho rozvoja v znení neskorších predpisov a zo zákona č. 91/2010 Z. z. o podpore cestovného ruchu v znení neskorších predpisov. MCR a Š SR odštartovalo v apríli 2019 pravidelné konzultačné porady so zástupcami VÚC so zreteľom lepšej informovanosti, spolupráce a koordinácie aktivít na podporu cestovného ruchu.
Organizácie cestovného ruchu (8 krajských, 39 oblastných) sú združenia samosprávnych a podnikateľských subjektov v oblasti služieb cestovného ruchu, ktoré tvoria spoločnú platformu pre rozvoj turizmu v destinácii. Každý subjekt CR nachádzajúci sa v územnej pôsobnosti OCR má právo stať sa jej členom. Použitie dotácií má napomôcť tvorbe komplexného produktu v regiónoch a zvýšiť tým návštevnosť.