Podpora a profilácie územného členenia destinácií na základe historických regiónov

Slovensko, čo sa týka rozlohy, síce nie je veľké, je však veľké svojou rôznorodosťou. Príroda, ľudia a predovšetkým historický vývoj postupne priniesli so sebou rozčlenenie jeho územia na regióny. Niektoré názvy regiónov sa zachovali dodnes, iné sú už len históriou. História, ktorá formovala a stále formuje osobitosť Slovenska, je úzko spätá s poznávaním a cestovným ruchom. Sú to práve kultúrne a historické pamiatky Slovenska, ktorých jedinečnosť a osobitosť sa začína z hľadiska cestovného ruchu doceňovať až v súčasnosti.

Územné členenie Slovenska sa v minulosti častokrát menilo v závislosti na ústrednej moci v Budíne, Pressburgu, Viedni, Prahe či Bratislave. Z uvedeného dôvodu neexistuje historicky ustálené administratívne rozdelenie územia Slovenska. Napriek tomu však určité lokality zdieľajú charakteristické topografické črty a istú mieru spolupatričnosti. Historicky je zdôvodniteľné vytvorenie zhruba 25 destinačných územných celkov (pozri priloženú mapku). Nekopírujú župný systém z predmníchovskej ČSR, ale skôr odrážajú stoličný princíp, na akom sa územia vyvíjali v minulých storočiach. Má sa za to, že obce a mestá v týchto lokálnych územných celkoch pociťujú väčšiu spolunáležitosť.

Sekcia cestovného ruchu Ministerstva cestovného ruchu a športu SR spolu so Slovenskou agentúrou pre cestovný ruch (SACR) podporujú profiláciu územného členenia turistických destinácií na základe vyššie definovaných historických regiónov. Každý región, či destinácia, má svoje špecifiká a svoj historický vývoj, ktorý z hľadiska marketingu a propagácie môže významným spôsobom pomôcť k profilácií týchto regiónov, či destinácií, nielen v rámci domáceho, ale aj príchodového cestovného ruchu.

Schválený zákon č. 91/2010 Z. z. o podpore cestovného ruchu v znení neskorších predpisov nehovorí o tom, že by v jednej geograficky súvislej oblasti mohla vzniknúť iba jedna oblastná organizácia cestovného ruchu (OOCR). Je však nanajvýš efektívne, aby tomu tak bolo. Zákon o podpore cestovného ruchu umožňuje aj spájanie sa jednotlivých OOCR do väčších celkov, takže v budúcnosti by toto členenie mohlo byť vítanou pomôckou pri tvorbe silných a efektívnych OOCR.

Podľa spomenutého zákona sa vytvárajú dve úrovne destinačného manažmentu s prepojením na národnú úroveň, a to:

  • lokálna úroveň, reprezentovaná OOCR, ako forma tzv. PPP (Public-Private Partnership) združujúca samosprávy, podnikateľské a iné subjekty podnikajúce alebo pôsobiace na území členských obcí. Vznik OOCR iniciujú starostovia obcí a podnikatelia v nich pôsobiaci,
  • krajská úroveň, reprezentovaná krajskými organizáciami cestovného ruchu (KOCR), ktoré kopírujú územné delenie podľa vyšších územných celkov (VÚC), združujúca VÚC a OOCR nachádzajúce sa na ich území. Vznik KOCR iniciuje predseda príslušného VÚC.

 

Úvod do problematiky rozvoja pešej turistiky a cykloturistiky

Turistika nepozná hranice, zbližuje ľudí, utužuje vzťah ľudí k prírode, ide o najprirodzenejší pohyb človeka a preto upevňuje zdravie. Má dôležitú sociálno-spoločenskú úlohu.

Je najrozšírenejším druhom turistiky. Možno ju chápať ako cestovanie resp. pohyb s rekreačným, poznávacím cieľom alebo ako druh športu vykonávaného obyčajne chôdzou. Ide o pohyb turistu v inom ako zvyčajnom prostredí a uskutočňuje za účelom oddychu, rekreácie, poznávania, získavania nových zážitkov. V Uhorsku bol prvou známou turistickou organizáciou Sitniansky klub založený okolo roku 1860 v Banskej Štiavnici. Po vzniku Československa v roku 1918 sa najväčším turistickým spolkom stal Klub československých turistov. Po zániku ČSZTV v roku 1990 prešlo značkovanie pod gesciu Klubu slovenských turistov, ktorý sa vyhlásil za nasledovníka KSTL a prevzal agendu Zväzu turistiky ČSZTV.

Dôležitou súčasťou organizácie pešej turistiky je značkovanie pod gesciu Klubu slovenských turistov. Značkovanie v Československu a teda aj na Slovensku má už vyše 130-ročnú tradíciu a patrí k popredným systémom turistického značkovania v Európe. Mnohé európske štáty napriek tomu, že majú rozvinutejší turistický ruch, nemajú také prepracované usmernenie jednotného značkovania na celom území štátu. Len slovenskí a českí značkári majú k dispozícii štátnu normu (STN 01 8025 – Turistické značenie), ktorá okrem iného presne určuje druhy značiek, ich tvar a veľkosť, farbu, technické vyhotovenie a spôsob ich umiestňovania, ako aj tvar a rozmery turistických informačných objektov. Značkované chodníky na Slovensku tvoria ucelenú sieť, čo vo väčšine krajín nie je pravidlom. Celková dĺžka vyznačkovaných chodníkov na Slovensku je viac ako 14 000 km.

Slovenská cykloturistika a horská cyklistika sú „mladšími bratmi“ pešej turistiky a dynamicky sa rozvíjajúcim druhom oddychových športových aktivít. Po vynájdení kolesa cykloturistiku možno považovať za druhý najdôležitejší fenomén. Cyklistika je špecifický druh športu a relaxu má na našom území už dlhodobé tradície, má verejný charakter, je právne ukotvená a má svoj inštitucionálny systém. Cykloturistika je jazdenie na bicykli za účelom poznania, zážitkov, športu, vyhliadok, rekreácie, relaxu a zábavy. Stáva sa postupne životným štýlom a je v štádiu renesancie. Má medzinárodný charakter. Je prístupná širokým vrstvám obyvateľov vrátane detí i handicapovaných osôb.

Slovenský cykloklub (SCK) je občianskym združením so sídlom v Piešťanoch, ktoré bolo založené v roku 1994 za účelom združovania ľudí so záujmom o pohyb na bicykli. V súčasnosti je spolu so svojimi pobočkami najväčšou organizáciou na území krajiny v oblasti cykloturistiky a jeho hlavnými cieľmi je vytváranie podmienok pre pohyb na bicykli a pešo. Tento cieľ dosahujeme budovaním a značkovaním siete značených cykloturistických trás a peších turistických trás, magistrál a náučných chodníkov, okruhov zdravia a tematických chodníkov.

 

SCK má ako jediná organizácia na Slovensku akreditáciu Ministerstva školstva SR v odbornosti „Značkár cykloturistických trás“ a dodnes vyškolil na Slovensku viac ako 200 značkárov cykloturistických trás.

Už v roku 1998 Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky listom poverilo Slovenský cykloklub zabezpečovaním nasledovných činností súvisiacich s tvorbou cykloturistickej siete na Slovensku:

  • koordináciou značenia cykloturistickou trás
  • metodikou značenia cykloturistických trás
  • prideľovaním evidenčných čísel pre cyklotrasy
  • evidenciou a archiváciou dokumentácie
  • školením značkárov cykloturistických trás
  • napojením cyklotrás na európsku sieť.

Od roku 1997 sa stal SCK riadnym členom Európskej cyklistickej federácie (ECF) so sídlom v Bruseli, kde dodnes zastupuje Slovensko. Od roku 2010 je SCK v rámci ECF Národným koordinátorom projektu Eurovelo za Slovensko.

Dôležité webové linky: